Syndróm podvodníka je stav úzkosti a vnútorne neprežívaného úspechu napriek tomu, že človek objektívne dosahuje vysokú výkonnosť. Jedná sa o kognitívne skreslenie, prejavujúce sa mnohými spôsobmi, napríklad: pochybovanie o sebe; neschopnosť reálne zhodnotiť svoje schopnosti či neschopnosti; priradenie vlastného úspechu vonkajším faktorom; strach z nesplnených očakávaní; sabotovanie vlastného úspechu; prepracovanosť s cieľom kompenzovať vnímané nedostatky; odmietanie pochvaly alebo pozitívnej spätnej väzby; strach zo zlyhania alebo z chýb; perfekcionizmus; ťažkosti s prijímaním komplimentov alebo uznania; nepriaznivé porovnávanie sa s ostatnými; nastavenie nereálnych očakávaní; neustály strach z nesplnenia očakávaní…
Syndróm podvodníka sa často vyskytuje u ľudí, ktorí pracujú pod veľkým tlakom, alebo vo vysoko konkurenčnom prostredí. Títo ľudia sa často cítia ako “podvodníci”. Pochybujú o svojich schopnostiach a dosiahnutých výsledkoch. “Čo, keď mi prídu na to, že ja som vlastne neschopný, že si nezaslúžim obdiv, rešpekt a úctu?” Pri syndróme podvodníka sa nejedná o hodnotenie situácie, ale o hodnotenie seba samých.
Syndróm podvodníka nie je oficiálne považovaný za psychiatrickú poruchu, ale psychológmi je uznávaný ako skutočný pocit, ktorý ľudia zažívajú. Udáva sa, že až 70 percent ľudí môže počas svojho života zažiť syndróm podvodníka.
Syndróm podvodníka má mnoho podôb. Ľudia môžu zapadnúť do viacerých typov.
- Perfekcionista – má neustály strach z kontroly a nedokonalosti.
- Superžena, supermuž – sú ochotní pracovať nadčas a v krátkom čase urobiť veľa práce, aby dosiahli uznanie svojich kolegov a manažérov; trpia strachom z voľného času, ktorý ich ukracuje o vykonávanie práce a s tým spojené uznanie.
- Prírodný génius – všetko sa mu vždy darí; vždy všetko vedel; pracuje rýchlo a sám; nepotrebuje pomoc; ak by náhodou musel niečo prepracovať, niečo sa učiť navyše, tak má pocit zlyhania, cíti sa nepríjemne a urazene.
- Sólista – nemá záujem získať podporu ostatných; bez ohľadu na situáciu – nie je ochotný požiadať o pomoc; hanbí sa.
- Odborník – trvá na tom, prípadne má nutkavú potrebu vlastniť všetky poverenia, certifikáty, kompletné zručnosti a vzdelanie predtým, než mu vôbec napadne, uchádzať sa o konkrétnu prácu, prípadne skúšať niečo nové.
- Noticer – tento typ nemôže byť hrdý na svoju prácu ani na seba, pretože si okamžite všimne veci, ktoré stále nie sú dokonalé.
- Discounter – automaticky racionalizuje dôkazy o vlastnej kompetencii, úspechu alebo vysokej úcte; pochybuje o kvalite alebo úrovni konkurencie v akomkoľvek úsilí, v ktorom uspeje; hanbí sa zdieľať niečo, čo mohol urobiť ktokoľvek.
Syndróm podvodníka je kombináciou viacerých faktorov:
- rodinného prostredia – (prísni rodičia, vysoké nároky vo výchove…),
- sociálnych tlakov – byť súčasťou spoločenstva, kde status alebo hodnota sú spojené len s úspechom,
- osobnosti – niektoré typy osobnosti sú viac spojené s internalizujúcimi pocitmi pochybností a zlyhania,
- kultúry na pracovisku – firemná kultúra, ktorá kladie dôraz na súťaženie a porovnávanie, môže prispieť k syndrómu podvodníka,
- marginalizácie – jednotlivci, ktorí patria k nedostatočne zastúpeným skupinám, môžu mať pocit, že ich úspechy nie sú oceňované.
Ako už bolo spomenuté, syndróm podvodníka nie je psychiatrické ochorenie. Dôsledkom sú ale často negatívne myšlienky vo forme neustálej sebakritiky a spochybňovania samého seba. Ľudia so syndrómom podvodníka často trpia úzkosťou a stresom, vyvíja sa u nich depresia, často je prítomné vyhorenie. S tým sú spojené premárnené príležitosti a kariérna stagnácia, ťažkosti pri budovaní vzťahov s kolegami a celková nespokojnosť so životom.
Ak sa tieto pocity stanú neúnosnými, je dobré vyhľadať pomoc alebo podporu. Kouč vám pomôže sústrediť sa na vaše dosiahnuté úspechy a zmeniť úsudok o sebe. Bude vás tiež sprevádzať cestou znovuobjavenia vašej sily a potenciálu.
Časté témy s ktorými sa v súvislosti so syndrómom podvodníka ako kouči stretávame sú:
- mám pocit, že nestíham mladším kolegom; keď sa tí mladší dozvedia, koľko toho ja neviem, tak si svoje miesto neobhájim; mám strach o svoju budúcnosť,
- mám tento rok za sebou už tri kurzy, ale ešte stále sa necítim na “to”, aby som začal reálne…
Koučovanie vám pomôže konštruktívne sa posúvať vpred.